Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) vyhlásilo ďalšiu výzvu z nových eurofondov. V poradí štvrtá výzva z Programu Slovensko s alokáciou 50 miliónov eur je určená na podporu základných škôl, ale aj na budovanie alebo rekonštrukciu školských športovísk.

„Podpora kvalitného školstva a vzdelávania musí byť prioritou každej vlády. Aj preto prvé výzvy z nových eurofondov smerujú práve do tejto oblasti. Pred mesiacom sme vyhlásili výzvu za 46 miliónov eur na podporu odborného vzdelávania na stredných školách, dnes smeruje 50 miliónov eur na pomoc základným školám. Vďaka novým eurofondom budú mať žiaci v školách bezbariérový prístup, modernejšie učebne, kvalitnejšie vybavenie v triedach. Okrem toho aj lepšie podmienky pre šport, pretože nová výzva je určená aj na budovanie a rekonštrukciu školských športovísk. Chýbajúce alebo nevyhovujúce športoviská trápia dodnes množstvo základných škôl, verím, že najnovšia eurofondová výzva im pomôže tento problém vyriešiť,“ povedal minister investícií a regionálneho rozvoja Peter Balík.

O príspevok z novej výzvy sa základné školy môžu uchádzať s projektmi na podporu rekonštrukcie a modernizácie školských budov, zabezpečenie materiálneho vybavenia a bezbariérového prístupu, alebo s projektmi na budovanie či modernizáciu učební. Okrem toho je výzva určená aj na výstavbu a rekonštrukciu školských športovísk. O podporu v rámci výzvy sa nemožno uchádzať s projektmi na rozširovanie kapacít či zvýšenie energetickej efektívnosti budov, ak to má byť samostatnú aktivita. Výzva je určená pre základné školy vo všetkých krajoch okrem Bratislavského kraja.

Oprávnenými žiadateľmi sú základné školy, regionálne úrady školskej správy, obce, mestá a mestské časti, samosprávne kraje, mimovládne a neziskové organizácie, ale aj fyzické či právnické osoby zo súkromného sektora. Viac informácií o výzve nájdete na webstránke ITMS2014.sk.

V dobiehajúcom programovom období 2014 – 2020 sme z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP), ktorý riadi MIRRI SR, podporili lepšie študijné podmienky pre žiakov takmer 590 základných škôl po celom Slovensku.

Jedným z príkladov úspešných eurofondových projektov je Základná škola v Kráľovej pri Senci, ktorá z výzvy na podporu základných škôl v Bratislavskom kraji získala nenávratný finančný príspevok 2 176 000 eur. Vďaka tomu vzniklo v škole sedem nových kmeňových tried a jedna odborná učebňa, kapacita školy sa navýšila o 120 žiakov a počet žiakov v jednotlivých triedach sa znížil. Zároveň sa rozšírila kapacita školskej jedálne, vybudovala sa nová telocvičňa, vznikli zborovňa, kabinet, sociálne a technické priestory.

„Prístavbu školy a telocvične obec Kráľová pri Senci nevyhnutne potrebovala najmä z dôvodu zvýšenia kapacít na základné vzdelávanie. S tým súvisela aj nutnosť navýšenia stravovacích kapacít a rozšírenia priestorových možností na vyučovanie telocviku. Vybudovali sme aj viaceré odborné učebne a aj vďaka tomu môžeme poskytovať žiakom moderné vzdelanie. Obrovským benefitom, nielen pre žiakov školy, je využitie všetkých priestorov na rozmanité voľnočasové aktivity,“ zhodnotil starosta obce Kráľová pri Senci Dušan Šebok.

„Som nesmierne rada, že dobrú prax a skúsenosť zo starého programového obdobia, kde ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja podporilo 26 základných škôl z programu IROP na území Bratislavského samosprávneho kraja, prenášame teraz na celé Slovensko. Podporou komplexnej investície do škôl – ich odborných učební, telocviční, vonkajších ihrísk, kuchýň, jedální, ale aj energetických opatrení či debarierizácie zabezpečíme infraštruktúru vzdelávania hodnú 21. storočia,“ dodala štátna tajomníčka MIRRI SR Barbora Lukáčová.

Z využitia geotermálnej energie pre Košice sa stáva národná priorita. Rozhodla o tom dnes Komisia pri Monitorovacom výbore Programu Slovensko pre Fond na spravodlivú transformáciu. Komisia schválila návrh ministra investícií Petra Balíka, aby projekt geotermálneho vrtu pri Ďurkove, ktorý má od roku 2026 do Košíc priniesť ekologické teplo, dostal status národného projektu.

V praxi to znamená, že pre národný projekt bude v najbližších týždňoch vyhlásená výzva z nových eurofondov. Na podporu geotermálnej energie a rozvodov tepla je z Fondu na spravodlivú transformáciu pre územie Košického kraja vyčlenených 56,1 milióna eur. O podporu sa bude uchádzať spoločnosť, ktorá projekt dlhodobo pripravuje – MH Teplárenský holding, a.s. (MH TH) za účasti partnera GEOTERM KOŠICE, a.s., ktorý je vlastníkom geotermálnych vrtov. Celkové náklady projektu sa odhadujú na takmer 88 miliónov eur.

So zámerom podporiť národný projekt Využitia geotermálnej energie v Košickej kotline z Fondu na spravodlivú transformáciu oboznámil minister investícií Peter Balík vládu minulý týždeň. „Tento unikátny projekt rieši akútny problém závislosti Slovenska na dovoze fosílnych palív a ich využívania v teplárenstve. Podporí využívanie obnoviteľných zdrojov energie, k čomu sme sa zaviazali ako člen Európskej únie v kontexte energetickej aj klimatickej krízy,“ uviedol minister Balík.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) pripravuje projekt na podporu využitia geotermálneho potenciálu v Košickom kraji už takmer dva roky v spolupráci s ďalšími partnermi. „Dnes, keď ľudí trápia rastúce ceny energií, prichádzame s konkrétnym riešením, ktoré je strategické a ekologické. Výrazne obmedzíme spaľovanie fosílnych palív a domácnosti v Košiciach budú mať teplo z neďalekého geotermálneho vrtu. Slovensko musí vo väčšej miere využívať svoje prírodné energetické zdroje a posilňovať tak svoju energetickú sebestačnosť. Košický projekt ide presne v tomto duchu, aby ľudia mali stabilné a cenovo dostupné dodávky tepla,“ zdôraznil minister Balík.

„O geotermálnom zdroji pri Košiciach vieme už viac ako dve desaťročia, no žiaľ až doteraz sme nedokázali využiť jeho potenciál. Preto bolo pre mňa absolútnou prioritou, aby sa projekt zelenej a udržateľnej energie stal realitou. Dnes sme k naplneniu nášho sna o ekologickom teple pre naše mesto bližšie ako kedykoľvek predtým. Košice sa stávajú slovenským lídrom vo využívaní geotermálnej energie, za čo patrí vďaka všetkým, ktorí boli ochotní načúvať, diskutovať a nakoniec aj konať,“ uviedol primátor mesta Košice Jaroslav Polaček.

Vďaka geotermálnemu zdroju, ktorý má potenciál byť najväčším na Slovensku, by mohol celkový podiel obnoviteľnej energie na výrobe tepla pre Košice dosiahnuť  42 % a pokryť spotrebu tepla pre 171 000 odberateľov. Projekt pritom vytvára do budúcnosti základné predpoklady pre to, aby polovica celkovej výroby tepla pre druhé najväčšie mesto Slovenska pochádzala z geotermálnej energie. Zároveň sa zníži spotreba fosílnych palív (uhlia a plynu) v teplárni, čím sa následne až o 54 000 ton ročne znížia jej emisie CO₂. Projekt počíta aj s následným využitím zvyškového tepla na poľnohospodárske, rekreačné a ďalšie účely v obciach pozdĺž 15-kilometrovej trasy teplovodu, od lokality pri obci Ďurkov až do Košíc.

„Najväčší geotermálny projekt v strednej Európe dnes dostal zelenú k svojej realizácii. Schválením zámeru národného projektu môže byť výstavba geotermálneho strediska a 15-kilometrového horúcovodného napájača finančne podporená z Fondu na spravodlivú transformáciu. Vďaka tomuto rozhodnutiu bude teplo z geotermálneho zdroja možné dodávať do Košíc už v roku 2026,“ povedal Vojtech Červenka, obchodný riaditeľ teplárenskej spoločnosti MH TH.

„Tento projekt má potenciál byť najvýznamnejším projektom využívania geotermálnej energie pre vykurovanie v rámci Slovenska. Veríme, že v spolupráci s MH TH sa nám podarí od začiatku roka 2026 spustiť do prevádzky dodávku geotermálneho tepla do systému centrálneho zásobovania teplom v Košiciach v objeme 65 GWh ročne, čo by malo stúpnuť až na 175 GWh v roku 2030 a potenciálne s výhľadom až do 325 GWh tepla ročne v roku 2035, v prípade, že prvá fáza projektu bude úspešná,“ uviedol Roland Karkó, predseda predstavenstva GEOTERM KOŠICE, a.s..

Fond na spravodlivú transformáciu je súčasťou Programu Slovensko a slúži na pomoc transformujúcim sa regiónom pri prechode k zelenšej ekonomike. Z celkovej sumy 441 miliónov eur pôjde takmer 159 miliónov do oprávnených okresov v rámci Košického kraja, viac ako 56 miliónov do oprávnených okresov v Banskobystrickom kraji a takmer 226 miliónov na hornú Nitru.

O eurofondoch po novom nerozhoduje iba štát, ale aj regióny. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) uvoľnilo prostredníctvom novinky – integrovaných územných investícií pre samosprávy 2,13 miliardy eur z celkového 13-miliardového Programu Slovensko. Už v septembri vyhlásime prvé výzvy na riešenie konkrétnych problémov regiónov. Všetky plánované výzvy vychádzajú z Programu Slovensko a budú otvorené do vyčerpania zdrojov. Podrobný systém tejto podpory dnes schválil Monitorovací výbor Programu Slovensko.

„Okrem možnosti čerpať eurofondy z klasických výziev, ktoré tak ako doteraz vyhlasujú ministerstvá, rozhodujú regióny historicky po prvý raz prostredníctvom integrovaných územných investícií o vyše 2 miliardách eur. Znamená to, že návrhy na ciele eurofondovej podpory idú zdola, z obcí, miest a krajov. Prvé výzvy vyhlásime v septembri a zamerajú sa na modernizáciu ciest II. a III. triedy, základných škôl a podporia aj projekty mesta Trenčín v rámci Európskeho hlavného mesta kultúry. Som rád, že nový a regiónom bližší systém eurofondovej podpory, ktorý naše ministerstvo pripravovalo vo vzájomnom dialógu s regiónmi dva roky, sa v najbližších týždňoch stane realitou,“ uviedol minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Peter Balík.

„Do vedenia regionálneho rozvoja na MIRRI som prišla s jasnými cieľmi a jedným z nich bolo čo najrýchlejšie naštartovanie integrovaných územných investícií. Eurofondy šité priamo na mieru potrebám regiónov fungujú v mnohých krajinách Európskej únie. My sme sa inšpirovali úspešnými príkladmi zo zahraničia a vytvorili systém založený na dôvere a zodpovednosti, v ktorom štát zveruje rozhodovanie o časti eurofondov do rúk partnerov z regiónov. Ich zástupcovia totiž najlepšie vedia, čo by chceli s podporou európskych zdrojov zlepšiť. Novinkou je tiež väčšia flexibilita využitia európskych zdrojov – regióny si samé určia kedy a na aké projekty investujú pridelené eurofondy a štát dohliadne iba na to, aby projekty spĺňali pravidlá Európskej komisie,“ uviedla štátna tajomníčka MIRRI SR pre regionálny rozvoj Barbora Lukáčová.

O integrovaných územných investíciách rozhodujú vo všetkých ôsmich krajoch Rady partnerstva. Za daný kraj združujú zástupcov samosprávy, štátnej správy a sociálno – ekonomických partnerov, ako sú mimovládne organizácie, podnikatelia či cirkvi. Spomínaných osem rád partnerstva má z Programu Slovensko vyčlenených približne 1,5 miliardy eur. Tieto zdroje sú určené na priority definované v Programe Slovensko a tiež na projekt Európske hlavné mesto kultúry – Trenčín. Na regionálnej úrovni každého kraja si partneri strategicky dohodli, koľko prostriedkov a na aké typy projektov sa investuje. To si po novom územie určuje samé, a to v integrovaných územných stratégiách. Tie obsahujú hlavné ciele budúceho rozvoja územia, podľa ktorých vzniknú konkrétne projekty.

O zvyšných približne 650 miliónoch eur na integrované územné investície rozhodnú Kooperačné rady území udržateľného mestského rozvoja (UMR). Kooperačných rád UMR je 18 a zastrešujú potreby obcí okolo najväčších miest Slovenska. Nie sú súčasťou a ani podriadené krajským radám partnerstva. O využití eurofondov rozhodne každá kooperačná rada UMR vopred obdobným systémom ako krajské rady partnerstva. Zámery podpory taktiež vychádzajú z priorít definovaných v Programe Slovensko a tiež na projekt Európske hlavné mesto kultúry – Trenčín. Objem eurofondov, o ktorých rozhodnú kooperačné rady, záleží od veľkosti populácie územia a pohybuje sa od 20 miliónov eur až po približne 120 miliónov eur pre UMR mesta Košice.

Na Slovensku je v súčasnosti 18 území udržateľného mestského rozvoja: Bratislava; Košice; Prešov; Nitra; Žilina; Martin; Trenčín; Banská Bystrica – Zvolen; Trnava; Ružomberok – Liptovský Mikuláš; Michalovce; Poprad – Svit – Kežmarok; Humenné; Lučenec; Rimavská Sobota; Levice; Nové Zámky a Prievidza – Nováky.

„Spoločným cieľom integrovaných územných investícií je podporiť spoluprácu územných partnerov v prospech čo najefektívnejšieho využitia európskych zdrojov na rozvoj a vyššiu kvalitu života obyvateľov regiónov. Všetky výzvy na integrované územné investície plánujeme vyhlásiť do konca tohto roka, aby pozitívny dopad eurofondov na svoj život pocítil každý občan v bežnom živote,“ dodal minister investícií a regionálneho rozvoja Peter Balík.

V novom programovom období je pre Slovensko z európskych fondov v rámci nového Programu Slovensko vyčlenená suma 12,59 miliardy eur. Najvyššia alokácia je určená na zelené a klimatické ciele a zvýšenie energetickej bezpečnosti (4,2 miliardy eur). Na zamestnanosť, kvalitné vzdelávanie a fungujúce sociálne služby pôjde 3,3 miliardy eur. Na rozvoj inteligentnej a bezpečnej dopravy sú určené 2 miliardy eur. Do vedy, výskumu, inovácií a digitalizácie sa investuje 1,9 miliardy eur. Rozvoj kultúrneho a prírodného dedičstva či turizmu podporí 400 miliónov eur. Fond na spravodlivú transformáciu vo výške 441 mil. eur podporí prechod regiónov k zelenšej ekonomike a pomôže im prekonať dopady uzatvorenia uhoľných baní a dekarbonizácie priemyslu.

Medzinárodná spolupráca bola hlavnou tému uplynulých týždňov v Regionálnom centre Žilina. Regionalisti sa zúčastnili na školeniach programov nadnárodnej spolupráce Interreg Poľsko – Slovensko a Interreg Slovensko – Česko na pôde VÚC Žilina.

Programy nadnárodnej spolupráce patria medzi skvelé príležitosti, ako môžu mestá, obce, neziskové organizácie, občianske združenia či podniky získať finančné prostriedky na podporu svojich projektov. Momentálne majú oba programy otvorených viacero výziev, do ktorých je možné sa zapojiť. Témy sa týkajú najmä kultúry, cestovného ruchu, životného prostredia a inštitucionálnej spolupráce.  

Výsledkom programov Interreg sú naozaj zmysluplné projekty – zrekonštruované cesty, obnovené kultúrne pamiatky, náučné chodníky, podujatia, rozhľadne, publikácie a mnohé ďalšie. A s otvorenými výzvami prichádzajú aj nové príležitosti.   

Záujemcovia, ktorí by sa chceli zapojiť do výziev v oboch programoch Interreg, môžu využiť možnosť bezplatných školení, ktoré bude Regionálne centrum v Žiline organizovať vo svojich priestoroch. V rámci programu s Poľskom sa regionalisti v lete venujú Fondu malých projektov, prostredníctvom ktorého je možné financovať menej rozsiahle projekty. V septembri prebehne školenie k programu CZ-SK týkajúce sa aktuálne otvorených výziev. 

Mesiac jún sa v Regionálnom centre v  Banskej Bystrici niesol najmä v duchu dvoch výziev v  oblasti regionálneho rozvoja. Ich účelom bola podpora rozvoja občianskej vybavenosti a služieb v regióne a taktiež podpora rozvoja telesnej kultúry, športu a turistiky.

Jedna z výziev bola určená pre obce, mestá a mimovládne organizácie so zameraním na projekty, vďaka ktorým si budú môcť vybudovať nové verejné priestranstvá, športoviská či turistické miesta. V rámci druhej výzvy medzi oprávnené aktivity spadala napríklad podpora aktivít zameraných na pohyb detí a mládeže alebo investície do materiálno-technického vybavenia slúžiaceho pre zážitkové a voľnočasové aktivity. 

Po vyhlásení predmetných výziev sa na Regionálne centrum v Banskej Bystrici obrátilo veľa záujemcov z radov samospráv či neziskového sektora, ktorým koordinátori regionálneho centra poskytli konzultácie ohľadom správneho vyplnenia žiadosti o dotáciu, oprávnenosti výdavkov alebo povinných príloh k žiadosti. 

Množstvo podaných žiadostí o poskytnutie dotácie ako aj pozitívna spätná väzba, získaná zo strany starostov alebo zástupcov neziskových organizácií na služby poskytované regionálnymi centrami, potvrdili prínos činnosti detašovaných pracovísk ministerstva priamo v regióne, teda bližšie k ľuďom. 

Dvere regionálnych centier sú otvorené pre všetkých potenciálnych žiadateľov o nenávratný finančný príspevok alebo dotáciu, pretože všetci máme spoločný cieľ a tým je podpora regionálneho rozvoja prostredníctvom tvorby kvalitných projektových zámerov a ich následnej úspešnej realizácie. 

Čo je a čo už nie je konfliktom záujmov? Hranica je tenká a v prípade samospráv je táto otázka pri čerpaní eurofondov jedna z kľúčových. Zástupcovia Úradu pre verejné obstarávanie a trnavskí regionalisti preto zorganizovali seminár práve na tému konfliktu záujmov vo verejnom obstarávaní pre všetkých zástupcov samospráv v trnavskom kraji, aby v tom mali jasno.  

Problémov súvisiacich s procesom verejného obstarávania sú si vedomí aj zástupcovia miest a obcí Sládkovičovo, Gbely, Štefanov, Horné Orešany, Dojč či Bohdanovce nad Trnavou. V Regionálnom centre zorganizoval tím odborníkov seminár, kde dostali priestor na diskusiu. Na seminári sa podarilo identifikovať konkrétne prípady a ponúknuť budúcim žiadateľom o nenávratný finančný príspevok z Programu Slovensko riešenia pri rôznych typoch konfliktu záujmov.  

Vďaka spolupráci viacerých inštitúcií pod jednou strechou tak boli obciam v našom kraji priamo priblížené situácie, kedy vzájomné vzťahy a väzby osôb na strane verejného obstarávateľa a na strane uchádzačov môžu ovplyvniť objektívne a nestranné vykonávanie činností vo verejnom obstarávaní. Dozvedeli sa, aký je rozdiel medzi skutočným, zdanlivým či potenciálnym konfliktom záujmov. Ale najmä, ako sa im vyvarovať. Čo je vyhlásenie o neprítomnosti konfliktu záujmov, kedy sa používa a čo všetko by malo obsahovať. Náročné témy diskutované ľudsky a zároveň odborne budúcim žiadateľom o NFP v trnavskom kraji. Aj to je cesta k ľahšiemu čerpaniu nových eurofondov pre kvalitnejší život v regiónoch. 

Po viacerých stretnutiach s aktérmi v rámci verejného sektora a prvom kole návštev univerzít, napomáha RC Prešov sieťovať významných hráčov v oblasti inovácií aj z komerčného sektora. Pretože ten je nevyhnutnou ingredienciou inovačného ekosystému v kraji.

V priestoroch automobilového priemyslu Garett Motion v obci Záborské sa uskutočnilo stretnutie zástupcov verejného sektora a subdodávateľa tejto spoločnosti. Pracuje tu približne 800 ľudí a v kontexte digitalizácie má Garett Motion stopercentnú konektivitu zariadení a  disponuje sofistikovanými výrobnými technológiami, ktoré veľmi zreteľne poukazujú na inovačný potenciál v území.

Stretnutia sa okrem zástupcov PSK a Mesta Prešov zúčastnila aj zástupkyňa Americkej obchodnej komory, vďaka ktorej malo stretnutie aj sektorové zastrešenie. Po úvodnom predstavení jednotlivých aktérov a prezentácie základného rámca pre Medzisektorové inovačné partnerstvá (MIP) nasledovalo predstavenie aktivít spoločnosti, prehliadka výrobnej haly. Zástupcovia PSK aj Mesta Prešov sa oboznámili s výrobnými procesmi, technologickými možnosťami, ale najmä s inovačným potenciálom spoločnosti. Už počas návštevy tréningového centra zástupcovia verejného a súkromného sektora spoločne hľadali prieniky a spôsoby, ako môže verejný sektor spoločne napomôcť k zlepšovaniu zázemia pre všetky spoločnosti pôsobiace v Prešovskom kraji. Dôležitou témou bolo aj zvyšovanie úrovne stredného školstva a zlepšovanie podmienok pre zamestnancov dochádzajúcich do zamestnania z územia Prešovského kraja do Priemyselného parku Záborské. Od úspešného pôsobenia veľkých spoločností v regióne závisí aj schopnosť pritiahnuť do územia pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou.

RC Prešov bude naďalej spolupracovať a podporovať ďalšie plánované iniciatívy PSK v druhej polovici roka tak, aby z územia vzišli kvalitné a zmysluplné projekty v oblasti MIP.

Obce a mestá Žilinského samosprávneho kraja dostanú vďaka pomoci a podpore  utečencom z Ukrajiny viac ako 17 miliónov eur. Relevantné samosprávy sa mohli prihlasovať do výzvy, ktorá má objem až 127 miliónov eur. Za účelom úspešného podania žiadosti navštívili viaceré obce i Regionálne centrum Žilina, kde našli všetky potrebné informácie.  

Aj vďaka podpore pracovníkov RC MIRRI SR Žilina patria žiadatelia zo Žilinského samosprávneho kraja medzi najúspešnejšie v čerpaní pomoci určenej na kompenzáciu nákladov v súvislosti s pomocou ľuďom utekajúcim pred vojenskou agresiou na Ukrajine. Výzva bola vyhlásená Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie v marci tohto roka a trvala do júna.  

Z 213 oprávnených žiadateľov v kraji podalo žiadosť počas prvých dvoch kôl výzvy až 211, čo predstavuje 99 percent. V treťom kole výzvy podali žiadosť aj zvyšné dve obce.  

Za účelom úspešného podania žiadosti navštívili viaceré obce i Regionálne centrum Žilina, kde v rámci školenia získali základné vedomosti o výzve. Zamestnanci  MIRRI SR im poskytli aj praktickú pomoc pri podávaní žiadostí cez elektronický systém a zodpovedali konkrétne otázky. Regionalisti dokonca niektoré obce aj navštívili a podali pomocnú ruku pri podávaní žiadostí priamo u nich.  

V prípade záujmu o konzultáciu k projektom neváhajte navštíviť Regionálne centrum v Žiline, prípadne využite možnosť bezplatných školení na rôzne témy. Prehľad vzdelávacích aktivít, ktoré budú prebiehať v tomto centre, nájdete na stránke Vzdelávacie aktivity regionálnych centier | Eurofondy 2020 (gov.sk). 

V priestoroch regionálneho centra v Nitre sa stretli odborníci z celého kraja. Cieľom stretnutia bolo vytvorenie odbornej pracovnej skupiny Zdravotno-sociálne služby, ktorá má napomôcť k zlepšeniu zdravotnej dostupnosti a zvýšenie kvality života v regióne. Spolu so zástupcami RC MIRRI SR hľadali priority a spôsoby podpory projektových zámerov.

Pri okrúhlom stole sa v priestoroch nitrianskeho regionálneho centra stretli zástupcovia samosprávy, Úradu nitrianskeho samosprávneho kraja, Úradu vlády Slovenskej Republiky NIKA (Národná implementačná a koordinačná autorita), s odborníkmi v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb. Analyzovali potreby a možností v oblasti poskytovania zdravotno-sociálnych služieb, sieťovania a prepojenia relevantných inštitúcií. Zároveň hľadali spôsoby podpory regionálnych projektov pre zvýšenie kvality života obyvateľov regiónu. 

Vedúca regionálneho centra v Nitre Rozália Židziková v tejto súvislosti predstavila  harmonogram plánovaných výziev na rok 2023 a možnosti podpory z rôznych dotačných schém a grantov 

Na stretnutí boli definované priority pre zdravotníctvo. V rámci programu boli účastníkom predstavené strategické dokumenty, tiež návrhy projektových zámerov pre  oblasť zdravotníctva a sociálnych služieb. 

Závery okrúhleho stola predstavujú Komunitné plány starostlivosti o zdravie pre vybrané mikroregióny NSK, Koncepciu starostlivosti o zdravie, ako i zásobník tzv.  „bezpečných projektov“. Pracovné stretnutie odbornej skupiny prinieslo živú diskusiu pri kreovaní regionálnych projektových zámerov. Ich implementácia nepochybne prispeje k zvýšeniu kvality života obyvateľov celého nitrianskeho regiónu s cieľom spoločne tvoriť lepšie Slovensko.

Rozvoj regiónu a využitie jeho potenciálu je kľúčom k zlepšeniu kvality života našich občanov. Veľmi dôležitými s v tomto procese aktívni zástupcovia samospráv, ktorí svojim nadšením dokážu aj veľké veci. Jedným z takých je bezpochyby aj pán Peter Šváral, starosta Rohožníka. O úspechoch svojej obce, ale aj smelých plánoch hovoril so zástupcami RC MIRRI SR Bratislava.

Peter Šváral pôsobí ako starosta obce Rohožník už piate funkčné obdobie. S pomocou eurofondov okrem iného obnovil aj obecnú budovu, v ktorej spolu s obyvateľmi vytvorili  unikátne obecné múzeum. Veľa predmetov v ňom pochádza práve z ich povál a pivníc. Tento zaujímavý  projekt slúži k podpore kultúry a cestovného ruchu.

V rámci ďalších plánov starosta zvažuje vytvoriť dielňu pre ručnú výrobu čokolády, ktorej sa venuje jeden z miestnych obyvateľov.  Medzi tie najsmelšie plány patrí vytvorenie akvaparku. Potenciál vidí v prepojení s miestnou cementárňou, ktorá vytvára odpadové teplo. V rámci projektu uvažuje o športovo-oddychovom areáli, ktorý by zastrešil vnútorné aj vonkajšie bazény, tobogány a wellness s kapacitou okolo 1 500 ľudí. K tomuto zámeru môžu napomôcť i  geologické prieskumy okolitých lúk, kde sú jej bohaté zdroje vody. S areálom dokonca rátajú v územnom pláne a aj obyvatelia sú nadšení.